Prečo je medovníkové korenie srdcom medovníkov

Pamätám si to veľmi presne.

Žili sme na sídlisku a na veľkonočnú koledu k nám chodila celá škola.
Mala som pocit, že by som potrebovala vlastný kurník,
aby som mala dosť vajec pre všetkých šibačov.

Hľadala som niečo iné, čo by som mohla ponúknuť –
a voľba padla na medovníčky.

Boli úplne jednoduché.
Čisté, neozdobené, mäkké – len také na zjedenie.
A zrazu k nám nezačali chodiť len deti zo školy,
ale aj ľudia z celej dediny.
Aj takí, ktorých sme dovtedy vôbec nepoznali.

Od mojich prvých medovníčkov už pretieklo veľa vody.

Vyskúšala som stovky receptov
a upiekla snáď tisícky plechov.
Boli roky, keď som pečenie vynechala,
ale čím som staršia, tým viac sa k nemu vraciam.
S väčšou pokorou a väčšou láskou.

Vôňu medovníkov milujem.
A aj keď ich dnes pečiem takmer každý týždeň v roku,
nikdy sa mi neomrzí.
Je pre mňa spojená s radosťou, spomienkami a pocitom pohody.

Možno práve preto sú pre mňa pri medovníkoch
také dôležité suroviny.

A ak by som mala povedať,
čo je ich skutočným srdcom,
je to medovníkové korenie.

Práve ono rozhoduje o tom,
ako budú medovníky voňať,
aké spomienky v nás vyvolajú
a či si ich zapamätáme.

Veľmi často sa ma pýtate,
čo do medovníkov dávam, že tak krásne voňajú.

Odpoveď je jednoduchá –
medovníkové korenie, ktoré si najradšej miešam sama.

Každý z nás má rád iné vône a iné chute.
A práve v tom je jeho kúzlo.
Medovníkové korenie je malá alchýmia.

Ochutnávajte.
Ovoniavajte.
Experimentujte.

Ak milujete škoricu, pokojne jej pridajte viac.
Ak vám niektorá ingrediencia nesedí, vymeňte ju.

Je to ako vianočný zemiakový šalát –
keď raz nájdete svoju zmes,
už žiadnu inú nechcete.

Malá poznámka na záver

Ak si chcete namiešať vlastné medovníkové korenie,
môžete vyskúšať moju rokmi vypilovanú zmes.

A ak práve nestíhate,
pokojne mi napíšte –
zmes vám pripravím,
alebo vám medovníčky rovno upečiem 🤍